O spoločenských záležitostiach

Niektorí ju nazývajú Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou, iní zas bolševickým prevratom, ktorý predznamenal nástup komunistickej diktatúry. Bez ohľadu na ideologickú prizmu možno dodať, že táto dejinná udalosť bola a je významná nielen pre dnešné Rusko, ale aj pre celý svet.

Pri tejto príležitosti si nemôžem dovoliť opomenúť naše masovo-telekomunikačné prostriedky.Odhľadnúc od súkromných médií, tak úlohou verejnoprávnej televízie a rozhlasu nie je len ľudí zabávať, ale aj vzdelávať a tým zvyšovať úroveň našej populácie.Samozrejme STV, na rozdiel od ČT, sa histórii venuje minimálne a radšej dáva svoj priestor telenovelám ako Divoký anjel, ktoré zabíjajú mozgové bunky účinnejšie ako hocijaké toxické a návykové látky.

Aby som sa vrátil k téme, mnoho súčasných „historikov“ hovorí o VOSR ako o obyčajnom puči, ktorý zorganizovala malá skupinka ľudí, obsadením niekoľkých úradov v Petrohrade a symbolickými výstrelmi na Zimný palác. Tento názor však stojí na hlinených nohách, proletárska revolúcia neprišla z ničoho-nič, ale bolo súhrnom objektívnych podmienok, ktoré zapríčinili revolučnú situáciu. Bola vyústením desaťročí triednych bojov robotníkov a roľníkov, ktorí bojovali za sociálne oslobodenie, za život bez útlaku a vojen.

Či sa to niekomu páči alebo nie, Veľký október bol zároveň aj počiatok novej historickej epochy v dejinách ľudstva.Cieľ bol jednoznačný, odstrániť vykorisťovanie človeka človekom a začať uskutočnovať hlboké sociálne premeny. Samozrejme nič nikdy nie je rúžové, možno kritizovať chyby a deformácie novo vznikajúcej spoločensko-ekonomickej formácie, možno hovoriť o zločinoch konkrétnych ľudí, ktorí zneužívali svoju moc a postavenie. Zároveň je potrebné pozerať sa na konkrétnu historickú situáciu tej doby a uvedomiť si, že žiadne veľké spoločenské systémy nepadli mierumilovne, pozrime sa ako a za akej situácie dochadzalo k nástupu kapitalizmu / Francúzska revolúcia, roľnícke povstania atď/. Čo sa ale nemôže uprieť je úprimná snaha ľudí o vytvorenie novej, socialnejšej spoločnosti.Je to prejav vzbúreného človeka, ktorý si uvedomuje danú spoločenskú situáciu a chce ju zmeniť, ale vzbura na rozdiel od závisti nie je prejavom ľudského egoizmu, lebo „človek revoltujúci“ nechce dobro len pre seba ,ale pre všetkých a v tomto boji vie položiť aj to najdôležitejšie čo má /Abože mi zahyň, abo buď slobodný*/.

Revolučné udalosti inšpirovali neustále triedne zrážky, masové štrajky a politické demonštrácie po celom svete.Pracujúci videli, že ich boj má zmysel a že ich víziu je možné aj prakticky zrealizovať.Októbrová revolúcia podľa V.I Lenina:“Ukázala všetkým krajinám niečo, a to niečo veľmi podstatné z ich neodvratnej a neďalekej budúcnosti.“

Príkladom solidarity je aj manifestácia v Prahe, kde „český sociálno demokratický proletariát“ tlmočil svojim „bratom do Ruska“ ubezpečenie, „že stojí s nimi v tom veľkom boji o udržanie prvej socialistickej republiky na svete“.V nasledujúcich rokoch pod vplyvom VOSR začali vznikať komunistické a robotnícke strany, ktoré významne ovplyvnili celé 20. storočie na všetkých kontinentoch a svetadieloch. Musím ponuknúť, že mnohé z týchto strán sú dodnes relevantnými a významnými politickými subjektmi.

Dovolím si povedať, že existuje aj určitá paralela medzi rokom 1917 a súčanosťou.Denne vidíme v televízii protestujúcich ľudí, či už pred modlou svetového kapítálu Wall-Streetom alebo búriacich sa ľudí v 250 krajinách svetá pod názvom:“Je nás 99%“. Napriek tomu že žijeme v 21. storočí, lietame do vesmíru, tak riešime tie isté problémy ako ľudia pred 90. rokmi.Hnutia po celom svete hovoria a vláde oligarchie, nenásitnosti bánk, korupcii, strate sociálnych istôt a o vnútorných rozporoch systému ako takého.Nie sme v ničom noví a ani situácia, ktorá tu je dnes, nie je ničím historicky novým, takéto problémy tu boli aj za prvej ČSR, samozrejme boli inak pomenované, mali inú podobu, ale ten obsah bol a je stále ten istý.

Žiaľ, všetky tieto hnutia súčasnosti a rátam do toho aj najnovšiu iniciatívu Eduarda Chmelára „ za Občiansku ústavu“, majú niekoľko spoločných znakov. Problémy pomenujú veľmi dobre, ale s riešenia sú veľmi všeobecné a vo svojej podstate ničnehovoriace.Rozprávajú o akejsi skutočnej demokracii, občianskej spoločnosti, ale nikto v podstate ani nevie, čo to vlastne je.Keď demokracia, tak buržoázna demokracia alebo aká?Takisto aj s návrhmi pána Chmelára možno súhlasiť, ale keď nad tým človek ďalej rozmýšľa, tak sú iba akýmisi kozmetickými zmenami a nevyriešia kľúčové hospodárske,ekonomické, kultúrne a sociálne problémy našej spoločnosti.

Aby som to zhrnul, tak ľudia v súčasnosti vedia presne formulovať, čo je zlé a čo sa im nepáči, ale už ťažšie je povedať ako to zmeniť a ako to má vyzerať po tej zmene. Ľudia v Rusku mali v roku 1917 veľmi jasne stanovený cieľ, postup a všetko mali presne organizačne zabezpečené.

Preto o VOSR ale aj ostatných významnych dejinných udalostiach sa nestači iba učiť, spomínať na ne ako na dávnu minulosť, ale je potrebné sa nimi aj inšpirovať a priznať si, že tí pred nami to možno vedeli robiť lepšie.

*Samo Chalupka-Kráľohoľská